A koniec sa blíži ...

Stephen King - milovaný i zatracovaný, autor množstva románov, poviedok, filmových scenárov. Pre niektorých žijúci pán horroru, pre iných úchylný amík. Čaru jeho kníh som podľahol ešte v prvej triede na gymnáziu, kedy si ma získal prostredníctvom malej zbierky krátkych poviedok, svojím ťažkým, ale o to zaujímavejším rozprávaním si ma absolútne získal po zhliadnutí dvojdielneho filmového spracovania jeho románu TO, ktorý sa pre mňa v tej dobe stal absolútnou horrorovou špičkou. Postupne som začal skupovať všetko, čo od tohoto rozporuplného autora vyšlo. Väčšinou sa jednalo o - filmovo povedané - thrillery, či horrory. Mŕtva zóna, Cujo, Dolores, Misery, Cintorín domácich zvierat, Tommyknockeri, Salem's Lot a mnoho ďalších mi čerili hladinu podvedomého strachu, ktorú si nosí každý hlboko v sebe. A potom som jedného dňa v kníhkupectve objavil titul nazvaný Pištoľník. Krátky popis knihy ma nijako neokúzlil - vyznieval skôr ako western, než čokoľvek iné. Vtedy asi zapracovala moja úchylka na pekné obaly a určite aj zberateľská vášeň (táto kniha mala byť prvou zo šiestich, či siedmich na seba naväzujúcich kníh) - a tak som si rovno kúpil aj ďalšie dve pokračovania - Traja vyvolení a Pustiny. O čo väčšie bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že kniha sa vymyká zabehaným Kingovým postupom a je vlastne čímsi výnimočná. Zrejme čiastočne aj tým, že ju začal písať ešte počas štúdií a až po rokoch sa k nej vrátil. Tento epický veľkopríbeh nemá v jeho bibliografii obdobu. Rozpráva príbeh pištoľníka Rolanda, ktorý je na ceste za Temnou vežou - stavbou ku ktorej sa zbiehajú cesty Stredosveta, Rolandovho sveta. Tento je na pokraji svojho zániku a Roland sa snaží nájsť preň záchranu. To, čo sa začalo ako RPG (Role Playing Game, pre neznalých typ počítačovej hry, v ktorej hrdina putuje krajinou, plní rôzne úlohy, poráža nepriateľov a démonov) z prostredia divokého západu, rozkvitlo ako nádherná ruža, ktorá je kľúčom k zabudnutým dverám do iného sveta. Temnou vežou prekročil King svoj tieň a napísal neuveriteľný príbeh, ktorý svojou silou a nadčasovosťou patrí jednoznačne ku najlepším knihám vôbec. Znovu a znovu som sa ponáral do chorého a odumierajúceho sveta pištoľníka, ktorý sa - čím bol skazenejší a prehnitejší - čoraz viac podobal tomu nášmu, až sa hranice medzi nimi začali rozpadať. Čistotou Rolandovej spoločnosti nastavil autor zrkadlo špine našej reality a pohľad, ktorý sa naskytol nebol potešujúci. A teraz, po rokoch sa kruh uzavrie. V ruke mám poslednú - siedmu - knihu, Temná veža. Nevrhol som sa na ňu ako hladný pes na kus mäsa, aj keď som na ňu - poslednú - čakal tak dlhú dobu. Obracal som ju v rukách a vedel som, že jej čas príde. Aj ku svojmu šťastiu treba kráčať pomaly a rozvážne... Nič neunáhliť a dať príležitosť zažiariť čaru tej chvíle... Ako keď sa na Štedrý večer v prítmí nadchádzajúcej udalosti, v priestore plnom vianočnej vône a neopakovateľnej atmosféry so štipkou očakávania a napätia rozžne vianočný stromček a neopakovateľnosť tohoto momentu sa navždy vryje do pamäti všetkým tým, kto mal tú česť byť pri tom. Tak sa posledný - siedmy krát zablysnú Rolandove veľké revolvery, tentokrát na úpätí tej tajomnej a všemocnej Temnej veže a možno každý z nás poodhalí tajomstvo svojho sveta, aby sa dlhá cesta mohla skončiť a my sme už nikdy nezabudli tváre svojich otcov.