Pán Tragáčik a záhady slovenského knižného trhu
Pán Tragáčik - inak Tomasz - starý mládenec, absolvent histórie umenia, detektív Ministerstva kultúry a umenia, dobrodruh a hľadač pokladov. Môj detský hrdina a veľký vzor. Socialistický Indiana Jones a Robert Langdon (pre neznalých, hlavná postava knihy Dana Bronwa DaVinciho Kód) v jednom. Knihy s príbehmi tohoto hrdinu od známeho poľského spisovateľa Zbigniewa Nienackeho (vlastným menom Zbigniew Tomasz Nowicki) v osemdesiatych rokoch minulého storočia (znie to hrozne...) vydávalo na území vtedajšieho Československa vydavateľstvo pre deti a mládež Mladé Letá v edícii STOPY. Devízou tohoto dobrodružného čítania boli zaujímavé historické témy, pútavý spôsob rozprávania príbehu, detektívne zápletky a v nemalej rade aj náučná hodnota. Autorovi sa totiž podarilo do príbehov nenúteným spôsobom vložiť množstvo faktografických, cestopisných, či dejepisných prvkov, ktoré rozvíjali záujem čitateľov o tieto oblasti a mnohých neskôr pán Tragáčik ovplyvnil pri výbere povolania.
Svoju prezývku 'pán Tragáčik' získal Tomasz podľa svojho - na prvý pohľad - nepodareného auta, ktoré zostrojil jeho strýko Gromillo. Pod nepeknou kapotou sa však skrýva skutočný trhač asfaltu - motor z Ferrari 410 Super America, ktorý z vehikla robí ozajstnú raketu medzi automobilmi. Aby toho nebolo málo ujo Gromillo ako vynálezca vybavil auto všakovakými vylepšeniami, ktoré umožňujú tragaču dokonca aj plávať po vodnej hladine.
Templársky poklad, poklad slobodomurárskej lóže, poklad plukovníka Königa, zmiznuté vzácne obrazy v zámkoch na Loire, ukrdnuté pravoslávne ikony, záhadné drahokamy Edwarda Kelleyho a Davida Katza, predmety z predkolumbovských čias, či ukradnutý artefakt z havarovaného U.F.O. - o tom všetkom a ešte o mnohom ďalšom sa dá dočítať v tragáčikovských knihách Zbigniewa Nienackeho. Čitateľ pritom navštívi mnohé krajiny vrátane Francúzska, Československa, či Kolumbie.
Zrejme začína byť jasné, ako veľmi som bol potešený, keď som si minulý rok v kníhkupectve všimol útlu knižočku s názvom Prvý príbeh pána Tragáčika. Okrem toho, že z informácií na zadnej strane obálky bol zrejmý zámer vydavateľstva Ikar vydávať Tragáčika na pokračovanie, zaujal ma neznámy názov práve vydanej knihy, ako aj tých ďalších, plánovaných.
Už ako dieťa som si všimol, že príbehy vydávané Mladými Letami nejdú chronologicky, resp. že im chýba nejaký 'začiatok'. V deji sa spomínajú staršie dobrodružstvá, ktoré hrdinovia zažili už skôr. V rámci informačnej služby JPP - Jedna Pani Povedala prenikla informácia, že niektoré príbehy na Slovensku nevyšli, ale väčšina áno :) Tak som na internete prešiel viacero odkazov venujúcich sa pánu Tragáčikovi, až kým som nenarazil na blog Tomasza-NN, ktorý sa ako Z. Nienackemu, tak Tragáčikovi venuje takpovediac hĺbkovo. Vo svojich článkoch sa zaoberá okrem iného aj chronológiou vydávania príbehov v Poľsku a výstižne popisuje aj zmätky vzniknuté pri vydávaní na Slovensku. Človeka nemôže nezaujať aj životopis majstra Nienackeho, ktorý ho približuje predovšetkým ako úžasného človeka.
Okrem nových príbehov ma samozrejme zaujímalo aj to, čo sa za tie roky zmenilo. Na prvý pohľad doznala zmenu obálka. Pôvodné obálky edície STOPY boli všetky takmer rovnaké - biely základ s farebným prúžkom, ktorý obsahoval meno autora a názov titulu. Nad prúžkom bola obvykle čiernobiela ilustrácia a pod prúžkom - v spodnej časti obálky - štvorriadkový názov edície STOPY. Nová séria vydavateľstva Ikar sa svojím moderným dizajnom prihovára súčasnému čitateľovi, zvyknutému na prítomnosť grafiky a dizajnu v každej oblasti života, pritom sa ho snaží nalákať na všadeprítomné prvky pokladov - staré mince, meče, brnenia, či kalichy. Tragáčikovsky kostrbato pôsobí aj hlavný nadpis PÁN TRaGáČIK, čím u mňa získava plný počet bodov...
Čo však ikarovský Tragáčik postráda, sú nezabudnuteľné ilustrácie Petra Kľúčika, ktorý ilustroval tri z piatich kníh vydaných Mladými Letami: Pán Tragáčik a Fantomas, 1986, Pán Tragáčik a neviditeľní, 1988, Pán Tragáčik a človek z U.F.O., 1990; prvé dva zväzky ilustroval Milan Lehmden). Kľúčik vdýchol príbehom neopakovateľnú atmosféru a podporoval čitateľovu fantáziu a predstavivosť svojimi do posledného detailu prepracovanými obrázkami (okrem množstva iných sa majstrovským spôsobom zhostil ilustrácií knižky Astrid Lindgrenovej Pipi Dlhá Pančucha).
Vďka jeho ilustráciám (a opisu v knižke, samozrejme) som si napríklad Tragáčikov vehikel predstavoval skôr ako poloauto-poločln, ktorý je známy pod názvom Ford GPA. Túto predstavu vo mne zrejme umocnil článok v časopise ABC, v ktorom som sa dozvedel, že jedno potopené GPA-čko sa po vojne našlo pri ťažbe piesku v koryte rieky Visly v Poľsku a zrekonštruované sa nachádza vo Varšavskom múzeu.
Rozhodne spĺňalo moje predstavy viacej (no, teda bez tých amerických hviezd, vojenských nápisov a v 'peknej oceľovej farbe'), než originál Ferrari 410 Super America, ktoré som za pomoci modernej techniky vygoogloval pred pár dňami a ktoré podľa knihy kúpil havarované a rozbité od istého Taliana strýko Gromillo, použil supersilný motor a karosériu svojpomocne vyklepal :)
Najväčším sklamaním ale boli zásahy do pôvodného textu, ktoré sú - aj napriek tomu, že v tiráži Ikar píše, rovnako ako Mladé Letá: preklad Peter Čačko, podľa poľského originálu z rokov osemdesiatych (presný rok podľa konkrétnej knižky). O to viacej ma škrie, že úpravy vyznievajú ako politicky podfarbené. Iba tak si môžem vysvetliť, že sa z poľských harcerov (podľa poznámky z vydania z roku 1988 *príslušníci mládežníckej organizácie v Poľsku, čo evokuje, aspoň pre mňa, pionierov) stávajú skauti, či z emotívneho povzdychu panebože vzniká nábožensky podfarbené Pane Bože (zatiaľ som zbežne porovnával len niekoľko strán textu). Pritom je zaujímavé, že Tragáčikova vyslovene prosocialisticky orientovaná filozfia hľadania pokladov (odmieta sa stať členom západného Spolku hľadačov pokladov, pretože nemá peniaze na zdersky vysoké členské a hľadá poklady pre dobrodružstvo a aby ich mohol odovzdať štátu, namiesto osobného profitu) zostáva nedotknutá. Iste, sú to možno drobnosti, ale práve na takých stojí vykresľovanie atmosféry konkrétnej doby a bez nej stráca román ten správny náboj.
Takže aký záver z toho vyplýva? Predovšetkým veľká vďaka Ikaru za to, že sa rozhodol znovu vydať tieto krásne knižky, vďaka za nové, resp. nepublikované diely, škoda len tých zakopnutí, ktoré vrhajú tieň na inak dobrý zámer. Ja som sa vďaka re-edícii Tragáčika dozvedel kopu zaujímavých faktov, spoznal som spriaznenú dušu Tomasza-NN, zistil som, že sa mi moja predstava Tragáčikovho vehikla páči viacej, než pôvodné auto a tiež som sa rozhodol postaviť si túto svoju predstavu ako model. Vcelku produktívne, no nie?
Svoju prezývku 'pán Tragáčik' získal Tomasz podľa svojho - na prvý pohľad - nepodareného auta, ktoré zostrojil jeho strýko Gromillo. Pod nepeknou kapotou sa však skrýva skutočný trhač asfaltu - motor z Ferrari 410 Super America, ktorý z vehikla robí ozajstnú raketu medzi automobilmi. Aby toho nebolo málo ujo Gromillo ako vynálezca vybavil auto všakovakými vylepšeniami, ktoré umožňujú tragaču dokonca aj plávať po vodnej hladine.
Templársky poklad, poklad slobodomurárskej lóže, poklad plukovníka Königa, zmiznuté vzácne obrazy v zámkoch na Loire, ukrdnuté pravoslávne ikony, záhadné drahokamy Edwarda Kelleyho a Davida Katza, predmety z predkolumbovských čias, či ukradnutý artefakt z havarovaného U.F.O. - o tom všetkom a ešte o mnohom ďalšom sa dá dočítať v tragáčikovských knihách Zbigniewa Nienackeho. Čitateľ pritom navštívi mnohé krajiny vrátane Francúzska, Československa, či Kolumbie.
Zrejme začína byť jasné, ako veľmi som bol potešený, keď som si minulý rok v kníhkupectve všimol útlu knižočku s názvom Prvý príbeh pána Tragáčika. Okrem toho, že z informácií na zadnej strane obálky bol zrejmý zámer vydavateľstva Ikar vydávať Tragáčika na pokračovanie, zaujal ma neznámy názov práve vydanej knihy, ako aj tých ďalších, plánovaných.
Už ako dieťa som si všimol, že príbehy vydávané Mladými Letami nejdú chronologicky, resp. že im chýba nejaký 'začiatok'. V deji sa spomínajú staršie dobrodružstvá, ktoré hrdinovia zažili už skôr. V rámci informačnej služby JPP - Jedna Pani Povedala prenikla informácia, že niektoré príbehy na Slovensku nevyšli, ale väčšina áno :) Tak som na internete prešiel viacero odkazov venujúcich sa pánu Tragáčikovi, až kým som nenarazil na blog Tomasza-NN, ktorý sa ako Z. Nienackemu, tak Tragáčikovi venuje takpovediac hĺbkovo. Vo svojich článkoch sa zaoberá okrem iného aj chronológiou vydávania príbehov v Poľsku a výstižne popisuje aj zmätky vzniknuté pri vydávaní na Slovensku. Človeka nemôže nezaujať aj životopis majstra Nienackeho, ktorý ho približuje predovšetkým ako úžasného človeka.
Okrem nových príbehov ma samozrejme zaujímalo aj to, čo sa za tie roky zmenilo. Na prvý pohľad doznala zmenu obálka. Pôvodné obálky edície STOPY boli všetky takmer rovnaké - biely základ s farebným prúžkom, ktorý obsahoval meno autora a názov titulu. Nad prúžkom bola obvykle čiernobiela ilustrácia a pod prúžkom - v spodnej časti obálky - štvorriadkový názov edície STOPY. Nová séria vydavateľstva Ikar sa svojím moderným dizajnom prihovára súčasnému čitateľovi, zvyknutému na prítomnosť grafiky a dizajnu v každej oblasti života, pritom sa ho snaží nalákať na všadeprítomné prvky pokladov - staré mince, meče, brnenia, či kalichy. Tragáčikovsky kostrbato pôsobí aj hlavný nadpis PÁN TRaGáČIK, čím u mňa získava plný počet bodov...
Čo však ikarovský Tragáčik postráda, sú nezabudnuteľné ilustrácie Petra Kľúčika, ktorý ilustroval tri z piatich kníh vydaných Mladými Letami: Pán Tragáčik a Fantomas, 1986, Pán Tragáčik a neviditeľní, 1988, Pán Tragáčik a človek z U.F.O., 1990; prvé dva zväzky ilustroval Milan Lehmden). Kľúčik vdýchol príbehom neopakovateľnú atmosféru a podporoval čitateľovu fantáziu a predstavivosť svojimi do posledného detailu prepracovanými obrázkami (okrem množstva iných sa majstrovským spôsobom zhostil ilustrácií knižky Astrid Lindgrenovej Pipi Dlhá Pančucha).
Vďka jeho ilustráciám (a opisu v knižke, samozrejme) som si napríklad Tragáčikov vehikel predstavoval skôr ako poloauto-poločln, ktorý je známy pod názvom Ford GPA. Túto predstavu vo mne zrejme umocnil článok v časopise ABC, v ktorom som sa dozvedel, že jedno potopené GPA-čko sa po vojne našlo pri ťažbe piesku v koryte rieky Visly v Poľsku a zrekonštruované sa nachádza vo Varšavskom múzeu.
Rozhodne spĺňalo moje predstavy viacej (no, teda bez tých amerických hviezd, vojenských nápisov a v 'peknej oceľovej farbe'), než originál Ferrari 410 Super America, ktoré som za pomoci modernej techniky vygoogloval pred pár dňami a ktoré podľa knihy kúpil havarované a rozbité od istého Taliana strýko Gromillo, použil supersilný motor a karosériu svojpomocne vyklepal :)
Najväčším sklamaním ale boli zásahy do pôvodného textu, ktoré sú - aj napriek tomu, že v tiráži Ikar píše, rovnako ako Mladé Letá: preklad Peter Čačko, podľa poľského originálu z rokov osemdesiatych (presný rok podľa konkrétnej knižky). O to viacej ma škrie, že úpravy vyznievajú ako politicky podfarbené. Iba tak si môžem vysvetliť, že sa z poľských harcerov (podľa poznámky z vydania z roku 1988 *príslušníci mládežníckej organizácie v Poľsku, čo evokuje, aspoň pre mňa, pionierov) stávajú skauti, či z emotívneho povzdychu panebože vzniká nábožensky podfarbené Pane Bože (zatiaľ som zbežne porovnával len niekoľko strán textu). Pritom je zaujímavé, že Tragáčikova vyslovene prosocialisticky orientovaná filozfia hľadania pokladov (odmieta sa stať členom západného Spolku hľadačov pokladov, pretože nemá peniaze na zdersky vysoké členské a hľadá poklady pre dobrodružstvo a aby ich mohol odovzdať štátu, namiesto osobného profitu) zostáva nedotknutá. Iste, sú to možno drobnosti, ale práve na takých stojí vykresľovanie atmosféry konkrétnej doby a bez nej stráca román ten správny náboj.
Takže aký záver z toho vyplýva? Predovšetkým veľká vďaka Ikaru za to, že sa rozhodol znovu vydať tieto krásne knižky, vďaka za nové, resp. nepublikované diely, škoda len tých zakopnutí, ktoré vrhajú tieň na inak dobrý zámer. Ja som sa vďaka re-edícii Tragáčika dozvedel kopu zaujímavých faktov, spoznal som spriaznenú dušu Tomasza-NN, zistil som, že sa mi moja predstava Tragáčikovho vehikla páči viacej, než pôvodné auto a tiež som sa rozhodol postaviť si túto svoju predstavu ako model. Vcelku produktívne, no nie?
Menovky: Literatúra, Zbigniew Nienacki
posted by Le6n | 7:55 AM
|
2 comments
